5,30 EUR
Echinacea - čo by ste mali vedieť o tejto bylinke
Echinacea (Echinacea purpurea ) sa v posledných rokoch stala známou liečivou rastlinou. Niet divu, všetci ju potrebujeme ako soľ. V dôsledku najrôznejších civilizačných stresov je naša imunita všeobecne dosť oslabená a jej posilnenie je jedným z hlavných účinkov tejto krásnej bylinky.
Článok si môžete vypočuť aj
Jeho používanie má však svoje pravidlá a jeho nasadenie nie je vždy vhodné.
Pestovanie a výskyt
Tansy pochádza zo severoamerických prérií. Domorodí Severoameričania ju nazývali slnečný klobúk a po stáročia ju používali na hojenie rán, proti infekciám a hadiemu uštipnutiu.
Ľudia s bledou tvárou, ktorí objavili jej liečivé vlastnosti až koncom 18. storočia, ju pre tvar jej kvetov nazvali "indiánska ihlica". Vtedy sa používala ako všeliek na šarlach, syfilis, maláriu, otravu krvi a záškrt. Jej popularita v Spojených štátoch začala klesať po zavedení antibiotík.
V Európe bola echinacea spočiatku rozšírená len ako okrasná záhradná kvetina. Až v 20. storočí bola uznaná ako liečivá rastlina. Botanický názov echinacea je odvodený z gréckeho echinos alebo "jež". Jej kvety pripomínajú veľké, jasne fialové až ružové sedmokrásky - patrí do tej istej čeľade hviezdicovitých. Rod Echinacea má deväť odrôd, z ktorých tri sa používajú v medicíne: predovšetkým Echinacea purpurea, ďalej Echinacea angustifolia a Echinacea pallida. Používa sa celá rastlina: koreň, listy a kvet, ale každá časť obsahuje iné látky. Prípravky z echinacey sa teda výrazne líšia svojím zložením a je veľmi dôležité prečítať si zloženie, aby ste zistili, ktorá časť byliny bola pri výrobe použitá.
Nadzemné časti kvetu a listu obsahujú množstvo polysacharidov, glykoproteínov a flavonoidov. Zbiera sa v čase kvitnutia.
Koreň s vysoko koncentrovanými silicami na jeseň.
Výťažky sa používajú najmä vo forme kvapiek, sirupov, tinktúr, tabliet, mastí a krémov.
V sušenej forme echinacea výrazne stráca svoju účinnosť.
Ako nás to ovplyvňuje
V minulosti sa používal ako hlavné prírodné antibiotikum. Výrazne stimuluje činnosť bielych krviniek, najmä makrofágov, a podporuje tvorbu prirodzených protivírusových látok nazývaných interferóny. Jeho účinky sú však pomerne krátkodobé.
Určite to nie je bylina, ktorá je vhodná na dlhodobú prevenciu. Jej silný stimulačný účinok na imunitu by mohol v konečnom dôsledku pôsobiť proti - t. j. spôsobiť autoimunitný proces. Samotná bylina sa odporúča maximálne na 2 - 6 týždňov. Ideálne v určitom rizikovom období. Alebo ju použiť ako prvú pomoc pri už prepuknutom ochorení.
Ak sa kombinuje s inými bylinami (najčastejšie s valeriánou, prasličkou, lebkou alebo lišajníkom), môže sa podávať dlhšie. Stále by som sa však držal toho, že ide o bylinu na akútne použitie. Najmä pri použití kvetu.
Najúčinnejšie je začať užívať echinaceu pri prvých príznakoch choroby a v krátkych intervaloch (napr. každé 3 hodiny po 10 kvapkách). K tomu pridajte aj lišajník v rovnakej dávke.
Táto dávka výrazne skracuje trvanie ochorenia a nepríjemné príznaky, ako sú bolesť, kašeľ a zvýšená teplota.
Akonáhle sa dostaví horúčka a choroba je na postupe, bylina už nie je vhodná.
V TČM by sme povedali, že vyháňa škodlivosť z vrstvy THAI YANG.
Echinacea sa nesmie používať pri systémových a autoimunitných ochoreniach, ako sú skleróza multiplex, lupus, reumatoidná artritída, psoriáza atď. Ďalšími kontraindikáciami sú tehotenstvo a užívanie imunosupresívnych liekov.
Pohľad na čínsku farmakológiu
Echinacea odstraňuje studený vietor (FENG HAN) z povrchu tela a zohrieva jang obličiek (SHEN JANG). Je teda užitočná pri upchatí nosa bielym hlienom, bolestiach v prednej časti hlavy, bolestiach dutín a čeľuste, vodnatom bielom výtoku z nosa, bolestiach krku a ramien, chladných bolestiach v bedrách.
Veľmi dobre pôsobí aj pri infekciách močových ciest spôsobených prechladnutím v oblasti obličiek a močového mechúra. Tu sa používa predovšetkým koreň. Dĺžka užívania by tiež nemala presiahnuť 14 dní.
Echinaceu nikdy neužívajte, ak ste alergickí na rastliny z čeľade hviezdicovitých (ako sú sedmokrásky, chryzantémy, čakanka a rumanček). Opatrní by mali byť aj pacienti s alergiou na peľ, pretože niektoré prípravky môžu obsahovať peľ.
Najlepšou formou užívania šamrole je tinktúra (alkoholový extrakt). Mám s ňou oveľa lepšie skúsenosti ako s prípravkami v kapsulách alebo tabletách.
Zdroj:
Ottov sprievodca prírodou, z nemeckého originálu preložil Ing. Jana Jindrová, Ottovo nakladateľstvo, 2010, ISBN 978-80-7360-588-9
Energia - časopis Vitae, číslo 2012/3, Mgr. Vladimír Vonásek
Veľká kniha bylín, z anglického originálu The Big Book of Herbs preložila Mgr: The Komplete Book of herna, Reader´s Digest, 2008, ISBN 9788074060809